Aktivity na spomínanie: pamätné škatuľky, životné príbehy a fotografie

Spomínanie jednoducho znamená spoločne si užívať minulosť. Pre mnohých ľudí žijúcich s demenciou sú spomienky na pred desaťročiami jasnejšie než to, čo sa stalo dnes ráno. Fotografie, známe predmety, hudba a príbehy môžu tieto spomienky otvoriť a dať vám niečo vrelé na zdieľanie. Jedno pravidlo: je to rozhovor, nikdy nie kvíz.

Čo je spomínanie a čím sa líši od kladenia kvízových otázok?

Spomínanie je zdieľanie spomienok prostredníctvom fotografií, predmetov, hudby alebo videa, v tempe človeka. NHS ho opisuje ako zdieľanie minulých zážitkov a príbehov s pomocou fotografií, predmetov, videí alebo hudby, v knihe alebo na tablete. Kladenie kvízových otázok je iné: žiada človeka, aby vytiahol správnu odpoveď, a to môže priniesť zahanbenie namiesto potešenia.

National Institute on Aging uvádza pýtanie sa človeka, či si na niečo alebo niekoho pamätá, medzi veci, ktorým sa treba vyhnúť. Family Caregiver Alliance odporúča vyhnúť sa otázkam, ktoré sa spoliehajú na krátkodobú pamäť, a radšej hovoriť o vzdialenejšej minulosti.

Ako rozprávať o fotografiách bez kvízovania?

Začnite tým, čo vidíte, a potom nechajte priestor, aby človek mohol pridať, ak chce.

1. Sadnite si vedľa seba. Držte album medzi sebou, aby ste sa pozerali spolu, nie aby ste skúšali cez stôl.
2. Vyberte pár fotografií. Päť dobrých fotografií je lepších než celá krabica. Najlepšie fungujú veľké, jasné výtlačky.
3. Menujte ľudí sami. „Tu ste vy a otec v deň svadby“ odstráni tlak.
4. Komentujte detaily. Oblečenie, autá, jedlo, počasie, tváre. „Aké auto. Vyzerá tak lesklé.“
5. Pozvite, nevyžadujte. „Povedzte mi o…“ alebo „Čo si všímate?“ Ticho je v poriadku.
6. Nasledujte jeho vedenie. Ak hovorí úplne o inom, pridajte sa.
7. Skončite, kým je to príjemné. Zatvorte album, skôr než nastane únava.

Pre hotové obrázkové podnety vyskúšajte kartičky na rozhovor. Ak chcete z vlastných rodinných fotografií urobiť jemnú párovaciu hru, vyskúšajte fotografické dvojice; fotografie, ktoré vyberiete, zostávajú vo vašom prehliadači.

Ako urobiť pamätnú škatuľku?

Pamätná škatuľka je nádoba s predmetmi zo života človeka, ktoré sa dajú držať a o ktorých sa dá hovoriť.

1. Vyberte pevnú škatuľku, ktorú sa dá ľahko otvoriť, napríklad krabicu od topánok, klobúkovú škatuľu alebo malú drevenú truhličku.
2. Vyberte tému alebo zmes. Práca, záľuba, miesto, desaťročie alebo trochu všetkého.
3. Zbierajte bezpečné predmety. Päť až desať vecí na začiatok stačí.
4. Používajte kópie cenných vecí. Nenahraditeľné fotografie a dokumenty skopírujte a originály uložte na bezpečné miesto.
5. Vyberajte veci po jednej. Podajte jednu, niečo k nej povedzte a sledujte, kam sa rozhovor uberá.

Nápady, čo zaradiť:

• Práca: menovka, malé náradie, nášivka z uniformy, účtovná kniha, špendlík zdravotnej sestry, kuchárska kniha z jedálne.
• Domov: kartička receptu s jeho rukopisom, utierka na riad, obľúbený šál alebo kravata.
• Záľuby: rybársky lákadlo bez háčika, bejzbal, klbko priadze, balíček semien.
• Miesta: pohľadnice, mapy, suvenír z výletu, výstrižok z novín z rodného mesta.
• Rodina: kópie fotografií, detská kresba, svadobné oznámenie.

Nechajte bokom ostré predmety, malé veci, ktoré sa môžu prehltnúť, a všetko, čo môže vyvolať bolestné spomienky, pokiaľ neviete, že je to vítané.

Ako urobiť knihu životného príbehu?

Kniha životného príbehu je jednoduchý album fotografií a krátkych popiskov o živote človeka. Je to niečo, čo si spolu pozeráte, a pomáha návštevám a personálu vidieť celého človeka.

1. Vyberte formát. Zakladač s obalmi na fólie, vytlačená fotoknižka alebo prezentácia na tablete.
2. Naplánujte pár častí. Detstvo, škola, práca, rodina, miesta, kde žil, viera, záľuby, obľúbené jedlá a hudba.
3. Pridajte jednu alebo dve fotografie na stránku s krátkym popiskom veľkým písmom: „Mária, 22 rokov, nastupuje do práce v banke.“
4. Zahrňte záľuby a zvyky. „Pije kávu s mliekom. Miluje nedeľné hymny. Nemá rád hlasnú televíziu.“ To pomáha každému, kto sa oň stará.
5. Zapojte človeka, koľko chce: vyberá fotografie, rozpráva príbehy alebo len sleduje, ako to vzniká.
6. Pridávajte ďalej. Nemusí byť dokončená, aby bola užitočná.

Ďalšie nápady na spomínanie

• Pustite hudbu z jeho mladosti a rozprávajte o tom, kam ho vezme. Pozrite si hudobné aktivity.
• Pozerajte domáce videá alebo televízne relácie z jeho obľúbených desaťročí.
• Uvarte jedlo z detstva a nechajte vône viesť rozhovor.
• Pozrite si mapu jeho rodného mesta a obťahujte známe ulice.
• Prezerajte si staré katalógy alebo časopisy a rozprávajte o cenách, móde a autách.
• Nahrávajte jeho príbehy na telefón, s jeho súhlasom, pre rodinu.
• Zdieľajte počas hovorov. Počas videohovoru ukážte jednu fotografiu; pozrite si telefonáty a videohovory.
• Prineste fotografiu alebo predmet na návštevu. Dá návšteve ľahké zameranie; pozrite si návštevy.

Čo ak je spomienka bolestivá?

Niektoré spomienky prinášajú smútok, ľútosť alebo strach. Ak sa človek rozruší, prestaňte, utešte ho a jemne zmeňte tému alebo aktivitu. Nehádajte sa o tom, čo sa stalo. Family Caregiver Alliance odporúča nesnažiť sa presvedčiť človeka, že sa mýli, a reagovať na pocity, ktoré prejavuje, a sú skutočné. Ak hovorí o niekom, kto zomrel, akoby žil, reagujte na pocit: „Chýba vám. Povedzte mi o nej.“

Čo hovorí výskum?

Cochrane prehľad spomínania, ktorý zahŕňa 22 štúdií a 1972 ľudí, zistil, že účinky boli nekonzistentné, malé a líšili sa podľa prostredia a formy. Nenašiel žiadne dôkazy o ujme pre ľudí s demenciou. Spomínanie odporúčame preto, lebo môže priniesť vrelý a zmysluplný spoločný čas, nie ako liečbu. Viac o jednoduchom rozhovore nájdete v tipoch na komunikáciu.